Home Sweet Hole chapter 2

19. august 2012 at 18:29 | Holly 'Hollysaurus' Sykes |  Stories

Čauko kakauko! :D
Tak ja si pekne vílujem v tábore o ktorom potom samozrejme napíšem nejaký ten článok :D
Ale teraz sa ideme venovať tomu ,že tu máme kapitolu číslo dva!
Ako som už spomenula má okolo tých 1600 slov :D
Som zvedavá an odozvu detiská takže povinne komentovať a rozniesť tento príbeh tak ďaleko ako sa len dá!
Jasné?? :D
Tak ale teraz vás už nechám ponoriť sa do sveta mladej Aly ktorá sa v tomto diely po prvý krát ocitne v Londýne.
Enjoy yourselfs :)

Po prílete sme šli do nášho nového domu. Naším novým domovom bolo odteraz jedno z predmestí veľkolepého Londýna. Boli tu tie typické anglické domy a všetko tu vyzeralo ako z filmov o Harrym Potterovi. Úplná Privátna cesta, pomyslela som si keď sme autom prechádzali pomedzi susedné domy. Taxík zastal pred jedným z nich. Naozaj netuším ako sa sem dostanem sama keď tu všetko vyzerá tak rovnako. Budem si asi musieť nájsť nejaké poznávacie znamenie. Dom bol veľký s menšou predzáhradkou a bol tehlovej farby. Mali sme aj malú verandu a ktorú sa človek dostal vyšliapaním troch maličkých schodíkov. Jediné šťastie bolo ,že celý náš dom bol už zariadený. Moja mama je architektka a zútulňovaniu tohto miesta sa venovala snáď odkedy sa dozvedela ,že sa sťahujeme. Samozrejme všetko online. Vošli sme dnu. Dom pôsobil priestranne a svetlo. Nemôžem poprieť ,že sa mi tu páčilo ale stále som mala pocit akoby som prišla do nejakého hotela. Moje srdce bude ešte dlho za veľkou mlákou a ešte bude trvať riadnu dobu aby som toto miesto dokázala volať domov. Zobrala som si kufor a nejako sa s ním vytackala na horné poschodie kde bola moja izba. Moja izba bola naozaj dokonalá. To musím uznať. Bola tu veľká posteľ, nočné stolíky po každej strane s malými lampičkami, svetielka obmotané na priečelí postele, skrine, kreslo a taktiež malý výklenok pri okne kde sa dalo sedávať. Bol plný vankúšov a tiež teplá, hebká deka. Celá izba bola ladená do levanduľova, teda mojej najobľúbenejšej farby. Presne tak ako v Californii. Boli tu dvere na ktorých boli také tie zlaté kovové vešiačiky na kabelky a podobné veci. Tieto dvere viedli do dá sa povedať ďalšej miestnosti, áno správne - šatník! Splnený sen každého dievčaťa. Nebol to taký ten šatník v ktorom sa len sťažka pohnete bola to normálna ďalšia plnohodnotná miestnosť a z nej sa prechádzalo do kúpeľne. Bola tu veľká vaňa a celá kúpeľňa pôsobila veľmi relaxačne. Ako náhle som sem vošla nemohla som sa dočkať toho kedy si v nej dám horúci bublinkový kúpeľ.


Do konca prázdnin nezostával už ani týždeň. A potom nová škola. Mala som z toho obavu. Ako sa tu na mňa decká budú pozerať? A aké budú ony? Tieto otázky ma trápili každučký deň. Toľko krát som sa v noci triasla pod perinou a plakala keď som si predstavila čo všetko zlé sa môže stať. Jedinou mojou oporou boli vtedy Katy s Dylanom. Skypovali sme si takmer každý deň dlho do noci. Teda u mňa bola noc. Aspoň oni ma trochu upokojili ,že všetko bude dobré.
A potom to prišlo. Prvý školský deň! V Californii bol tento deň rovnocenný módnej prehliadke ale nechcela som pôsobiť nejako príliš vyfintene a tak som sa rozhodla obliecť sa celkom normálne. Hodila som si na seba šedé tričko ktoré malo na prsiach logo známeho Batmana, na to som si hodila čiernu rifľovú vestičku. Obliekla som si čierne skinnové rifle a na nohy som si obula žlté Vansy. Bože mám ich snáď v každej farbe! Pomyslela som si keď som si prezerala svoju naozaj početnú zbierku tenisiek. Bola som nimi posadnutá! Ráno som si umyla vlasy a potom som si ich prefénovala, takže mali objem a jemné vlny. Nechala som ich aby mi len voľne padali na chrbát. Namaľovala som sa celkom typicky tak ako každý iný deň doma. Tenká čierna linka, ružové líčka a balzam na pery. Potom som mohla vyraziť. Našťastie ma do školy odviezol ocko cestou do práce. Okolie som naozaj nepoznala a pri mojom šťastí by som sa do školy nedostala ani pred polnocou. A to bola len pár blokov od nás. Škola bola vlastne veľká ,stará tehlová budova. No vo vnútri vyzerala celkom moderne. Chodby neboli biele ako v USA a neboli tu ani plagáty podporujúce športové tými v nadchádzajúcich sezónach ale páčili sa mi. Našla som sekretariát. Na prekvapenie takmer bez problémov. Za pultíkom sedela staršia teta v tweedovom kostýme. Asi je teda naozaj pravda ,že v Anglicku nosí tweed každý. Mala prešedivené vlasy ktoré jej siahali" asi po úroveň kľúčnych kostí. Na perách mala priateľský úsmev a okolo očí jemné vrásky.
"Dobrý deň." Pozdravila som sa.
"Ja som Aly Davidson. Nová študentka." Povedala som s obavami. Paní sa na mňa povzbudivo usmiala a potom prehovorila.
"Och slečna Davidson už vás očakávame. Tu sú vaše papiere. Pokojne si ich vyplňte aj doma a zajtra mi ich prineste. Neponáhľa to. Tu máte ešte mapku aby ste nám náhodou nezablúdili a tu ej váš rozvrh. Prajem vám príjemný prvý deň školy." Žmurkla na mňa a podala mi obal v ktorom boli rôzne vyplňovačky.
"Ďakujem." Povedala som a potom som sa za pochodu rozhodla prezrieť si rozvrh. Prvú hodinu mám francúzštinu so slečnou Jonesovou v bloku D. Aj učebňu som našla celkom chytro. Nuž pravda škola na predmestí asi nebude tak veľká ako tá naša Californská ktorú navštevuje viac ako 2000 ľudí. Všade v triede boli decká ponorené do rozhovorov o letných prázdninách. Sedeli na stoličkách, laviciach. Dokonca tu bol aj chlapec sediaci na parapete. Nikto si ma takmer nevšímal alebo mi len nevenovali nejakú obrovskú pozornosť ,len tak o mňa zavadili pohľadmi. Myslela som na to ako to asi vyzerá dnes v mojej starej škole. Tam by ma každý vyobjímal a tiež by som rozprávala zážitky so svojich prázdnin. Ale nie! Ja namiesto toho musím trčať tu na ostrove! Bože! Našla som prázdnu lavicu pri okne asi v strede radu. Posadila som sa vybrala som si veci. PO chvíľke váhania som si do uší strčila slúchatká a len tak sledovala okolie. Snažila som si zapamätať tváre aspoň niektorých z deciek možno s nimi budem mať aj ďalšie hodiny. Potom ale zazvonilo a do triedy vošla profesorka. Zaželala nám krásny začiatok školského roku a potom začala hovoriť o učive na najbližšie mesiace. V tom sa rozleteli dvere a do triedy vletel chlapec na skejte. Rýchlo ho zastavil a vyhodil si ho do ruky.
"Prepáčte pani Jonesová." Ospravedlnil sa rýchlo a zhlboka dýchal.
"Že je to prvý deň je vám odpustené. Ale to ej naposledy pán Taylor. A nevozte sa tu prosím na tej vašej doske. Ohrozujete seba aj okolie." Založila si ruky na hruď učiteľka a prebodávala ho karhajúcim pohľadom.
"Už sa to nebude opakovať." Usmial sa na ňu a poškrabal sa nevinne na zátylku.
"Posaďte sa." Prikázala a chlapec sa rozhliadol po triede. S hrôzou som zistila ,že jediné voľné miesto ej vedľa mňa. Okamžite sa vydal mojim smerom. Srdce sa mi rozbúchalo. Nie ja s ním nechcem sedieť! Teda aspoň nie dnes. Ešte nie som pripravená sa zoznamovať s nejakým britským chlapcom. Posadil sa vedľa mňa a na lavicu si hodil zošit. Pohodlne sa usadil a predlaktiami sa oprel o lavicu. Po chvíľke sa na mňa otočil a preboha nie! Ten chlapec mal snáď ten najsladší úsmev na svete! Naozaj asi omdliem!
"Ahoj." Pozdravil sa. Nie nie britský prízvuk. Na toto som naozaj nebola pripravená! Niečo vo mne sa v tej chvíli začalo cítiť previnilo. Mala som pocit akoby som zradila Ameriku svoju svätú vlasť keď sa s ním budem baviť.
"Čau." Povedala som chladne.
"Ty asi nie si odtiaľto však?" usmial sa na mňa znovu.
"Postreh." Odpovedala som opäť jednoslovne
"Tak odkiaľ teda ťa sem privialo?" zdvihol zvodne jedno obočie a neprestával sa usmievať.
"California." Ako náhle som to vyslovila do očí sa mi drali slzy. Nechcela som s ním už viac hovoriť pretože by som sa asi naozaj rozplakala a to som nemohla dopustiť.
"Fú. To ej diaľka. Teda prisťahovať sa z takého tepla sem. To musia byť vážne dôvody." Skonštatoval ale akoby čakal ,že sa rozrozprávam.
"Ani trochu ti nevadí ,že je hodina? Snažím sa niečo dozvedieť a veľmi mi to neuľahčuješ. A navyše nechcem mať problémy hneď prvý deň." Zahriakla som ho. Zostal na mňa prekvapene civieť a ja som uprela pohľad na učiteľku čím som mu dala jasne najavo ,že nemám záujem sa s ním ďalej baviť. A tak naša konverzácia skončila.
Celý deň šiel pomaly a dosť som sa nudila. Nemala som tu nikoho s kým by som si cez prestávky pokecala a tak som len stále počúvala hudbu. Chlapca z francúzštiny som ešte zahliadla si dva razy s partiou kamarátov. Pobavene sa na mňa usmial ale nič viac.
Po škole som mala domov prísť autobusom. Nebolo to ďaleko a zvládla by som to peši asi za takých 20 minút ale otec povedal ,že takto aspoň nezablúdim. Tak som dala na jeho radu. Sadla som si na obrubník chodníka kde som čakala na svoj odvoz. Na moje nepotešenie sa mi vybil iPod. A tak som len sledovala ľudí čo odchádzali so školy v zástupe kamarátov. Prišlo mi ľúto ,že ja tu nemám nikoho a Katy s Dylanom mi v tej chvíli chýbali viac ako kedykoľvek pred tým. V tej chvíli ma však z mojich myšlienok vytrhol pán britský prízvuk. Prifrčal na svojom skejte a zastavil asi desať centimetrov odo mňa. Opäť si skejt pristúpil nohou a chytil ho do ruky.
"Hej California. Čo ty tu tak sama?" usmial sa a prisadol si vedľa mňa
"Nevolaj ma tak." Prikázala som mu
"Tak ako ťa mám teda volať? Veď si sa mi ani nepredstavila." Zase sa tak krásne, dokonalo usmial.
"Ak sa dobre pamätám tak si sa nepýtal." Povedala som uštipačne
"Ak sa dobre pamätám ja tak si mi na to nedala príležitosť." Podpichol na pre zmenu zase on. Milo sa usmial a takému úsmevu proste nemôžete povedať nie.
"Aly." Vystrela som k nemu ruku.
"Aly ako Alison?" vyzvedal
"Aly ako...pre koho pracuješ ,že ma takto vypočúvaš?" zasmiala som sa zrazu.
"Som Ryan." Potriasol mi rukou so smiechom...
 

2 people judged this article.

Comments

1 Overdose Doll Overdose Doll | Web | 19. august 2012 at 19:51 | React

Jáj, to je dokonalé ^^ Nemůžu se dočkat dalšího dílu! :)

2 H. H. | Web | 21. august 2012 at 17:48 | React

Doufám, že se tam Ryan bude objevovat často! :D Užasná povídka! :) těším se na další díl! :)

3 Elena Elena | 7. october 2012 at 8:39 | React

Jo máš to fakt dobré.... moc se mi líbí jak to píšeš a baví mě to i číst :D Jenom je to pro mě těžší číst ,protože to je slovensky ...  ale i tak je to prostě super ... psaní ti fakt jde tak doufám ,že jentak nepřestaneš ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement