Home Sweet Hole chapter 1

13. august 2012 at 14:30 | Holly 'Hollysaurus' Sykes |  Stories
Presne ako som sľúbila pridávam vám sem už avizovanú PRVÚ kapitolu
nového príbehu Home Sweet Hole! :)
Som naozaj zavedavá čo mi an to poviete.
Akú to vlastne celé bude mať odozvu :D
Tak už vás nebudem zdržovať a môžete sa do toho pustiť :)
Enjoy and comment :)

Moje meno je Alexandra. Ale ľudia tu u nás doma v Calirofnii ma volajú Aly. Ach domov. Ach drahá Califorinia je mi tak ľúto ,že toto miesto musím opustiť. Môjho ocka totiž povýšili v práci a to zahŕňa aj sťahovanie sa celej rodiny do Anglicka! Nie, nie, nie! Ja nechcem odísť. California je to kde patrím. Mám rada slnečné žiarenie po celý rok, slanú vodu, pláž a surfovanie. Nechcem sa sťahovať na miesto kde celý rok len prší a slnko ej tam raritou. Chcem zostať tu a pokračovať vo svojom živote. Nechcem prísť o svojich kamarátov. Nechcem prísť o svoje opálenie! Otec tvrdí ,že Anglicko ej vidinou lepšieho života pre celú našu rodinu. No ja s ním absolútne nesúhlasím. Nikto sa am na nič nespýtal. Nikoho nezaujímal môj názor na to či sa chcem alebo nechcem sťahovať. Proste am postavili pred hotovú vec a mohla som si začať baliť kufre.


Zdvihla som sa z dosiek starej búdky pobrežnej hliadky a zišla dole na teplý piesok. Ešte posledný krát pred odletom som ho chcela cítiť medzi prstami. Vyzula som si svoje už pomerne obnosené vansky a pokožkou bosých chodidiel som sa snažila si už navždy zapamätať ten pocit kedy ma hrial. Ktovie kedy najskôr ucítim pod nohami piesok z Californskej pláže. Zakopávala som do piesku a po tvári mi začali stekať slzy. Hnevu ,smútku, strachu....v tej chvíli mnou lomcovalo nespočetne veľa rôznych pocitov.
Išla som cestou na mólo kde som sa mala ešte posledný krát stretnúť s mojimi najlepšími kamarátmi Katy a Dylanom. Boli sme si všetci ako súrodenci a poznali sme sa snáď odjakživa.
"Hej Aly ty plačeš?" objala ma Katy hneď ako am zbadala.
"Nechaj to tak." Povedala som prosebným tónom a utrela som si oči. Bola som rada ,že to neriešila ako mala vo zvyku. Postavila som sa medzi nich dvoch a preplietla si ruky s tými ich. V tejto formácii sme sa vydali späť na pláž naše najobľúbenejšie miesto.
"Dnes ej môj posledný deň tu tak nech to stojí za to." Žmurkla som na nich a obom som im venovala priateľský úsmev. Sadli sme si na deku a začali sme sa rozprávať. Obaja sa mi zdali nejaký čudný. Akoby mali niečo čo mi nechcú povedať.
"Hej decká čo sa vám deje? Dnes ste akýsi ostýchavý." Zabŕdla som do nich po chvíľke.
"Nuž vieš tuto s Dylanom pre teba niečo máme, takú vecičku aby si na nás nezabudla. Ale nevieme sa dohodnúť ktorý z nás ti to dá." Povedala na rovinu Katy.
"Preboha nemuseli ste si robiť starosti veď viete ,že na vás nezabudnem aj keď budem cez pol zemegule ďaleko."
"Ale my sme ti to chceli dať. Je to taký malý darček." Ozval sa Dylan
Len som pokrútila hlavou. Dylan otvoril svoj ruksak a začal sa v ňom hrabať. Po chvíľke vytiahol malú fľaštičku ktorá bola naplnená pieskom. Mala korkovú zátku a na jej maličkom hrdielku bola priviazaná stužka červenej farby.
"Pre teba." Usmial sa Dylan. Zobrala som do rúk malý predmet a začala som si ho obzerať. Musím priznať celkom som tomu nerozumela.
"Je to piesok z našej pláže. Aby si aj tam v Anglicku mala niečo odtiaľto." Povedala Katy s úsmevom. V tej chvíli sa mi do očí znova nahrnuli slzy. Bol to ten najkrajší a najoriginálnejší darček aký som mohla dostať ale hlavne moji priatelia mi ho dali od srdca. A to bol pre mňa ten najkrajší dar. Oboch som ich stiahla do skupinového objatia.
"Bože decká nechcem od vás ísť preč." Hovorila som pomedzi slzy čo mi už stekali dolu tvárou.
"Neboj sa Aly. Prídeme ťa navštíviť a budeme si stále písať a Skypovať. Bude to akoby si bola tu aj keď tu vlastne nebudeš." Aj Katy už bolo na hlase znať ,že zadržiava slzy.
"Budete mi chýbať."
"Aj ty nám." Povedali synchronizovane. Celý večer sa vyvíjal v trochu sentimentálnej nálade och a preliala som toľko sĺz. Navštívili sme ešte pár našich obľúbených miest ako napríklad pizzeriu u Tonyho a Starbucks. Potom som sa však už posledný krát musela pobrať domov. Takmer celú noc som nespala. Nešlo mi to. Stále som sa prevaľovala a rozmýšľala o tom aké to asi bude tam ďaleko v Londýne. Zapadnem? Nuž ľudia hovoria ,že v Londýne môžeš byť kým chceš ale ja chcem byť stále Califonské dievča a pochybujem ,že to pôjde.
Mama ma prišla skoro ráno zobudiť. Nemusela sa veľmi namáhať keďže som už bola hore. Posledný krát sme sa naraňajkovali pri našom jedálenskom stole s výhľadom na more. Tieto rána keď sa pozerám na ten ešte stále neprebudený svet, na to ako sa vlny rozbíjajú o skaly...ach tak veľmi mi to bude chýbať. Vyšla som hore do izby aby som sa prezliekla. Na cestu som si obliekla tmavé rifle, obyčajné varsity tričko s krátkym rukávom a obula som si jedny zo svojich milovaných vansiek. Pre istotu som si do ruksaku zabalila aj bordovú mikinu pretože jeden nikdy nevie. Prišiel taxík a mňa s mamou odviezol na letisko. Otcovi robila spoločnosť najmä naša batožina. Bolo ešte len ráno ale koncom augusta sú tu ešte stále horúčavy a mala som pocit ,že sa v tých rifliach asi uvarím. Na letisku sme čakali asi hodinu. Celú som ju strávila v obchodíkoch kde som si i tak nič nekúpila. Nebola som v nálade na nakupovanie. Bolo mi horšie ako kedykoľvek pred tým. Mala som pocit akoby sa mi život rúcal ako domček z karát. A potom prišiel ten najhorší moment. Odlet. Sadla som si na svoje miesto pri okne a naposledy som z okna sledovala moje mesto ako sa stráca v diaľke. Opäť som nemohla zadržať slzy. DO uší som si strčila sluchátka od iPodu a zapla som hudbu. Ani neviem ako ale zaspala som prebudila som sa až pri prestupe v New Yorku na ktorý sme mali asi tak 10 minút. Znova sme nasadli do lietadla.
Londýn sa už nezadržateľne blíži, už niet cesty späť....

 

1 person judged this article.

Comments

1 mind-blowing mind-blowing | Web | 13. august 2012 at 14:41 | React

super :) teším sa na ďalšiu.

2 botwin botwin | Web | 13. august 2012 at 15:22 | React

zimomriavky? musela jsem si to hodit do prekladace :D ..jako husí kůži? a proč?:D

3 Jean Jean | Web | 13. august 2012 at 18:27 | React

Je to skvělé! :) Už se těším na tvou další úžasnou povídku :))

4 cheap dresses under 50 cheap dresses under 50 | Email | Web | 1. november 2012 at 20:59 | React

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement