What if...chapter 11

6. july 2012 at 21:50 | Holly 'Hollysaurus' Sykes |  Stories
Dobrý večer prajem :D
Nejako vám s tým What if... nedávam vydýchnuť čo?? Ale keď viete mne to písanie teraz nejako tak ide :D
Dúfam ,že vám to neprekáža :) chu
No dnes som rozhodla pridať novú kapitolku najmä pre to lebo som celý deň bola tak trochu zaneprázdnená a keďže túto vec som mala dokončenú tak som sa rozhodla ju zverejniť :D
Dnes som už príliš unavená na písanie nejakých iným článkov :D Možno zajtra to bude času dosť :D
Ale fakt to písanie príbehu ma nejako chytilo :) A hlavne konečne už chcem ďalší dokončiť :)
A potom kto vie možno niečo brand new :D Ale to ej ešte celkom ďaleko :D
Tak dúfam ,že sa kapitola bude páčiť :D
So enjoy your reading and let me know what you think in comments below ;)

Večer som prišla domov a vyrozprávala som Kyleovi všetko čo sa stalo. Upokojil ma ,že to nedopadlo zle. Bola to len jedna z alternatív toho čo sa mohlo stať pre mňa tá menej pozitívna. Pomaly ale isto som si však k Ianovi našla cestu. Náš povedzme ,že vzťah nebol dokonalý a viac priateľský ako milenecký no niekedy som ho proste nechala aby ma bozkával a rozmaznával. Inokedy som mu to oplácala. A nakoniec som si uvedomila ,že som bola v podstate rada ,že sme spolu. Bála som sa ale toho momentu kedy ho budem musieť poslať k vode. On bol príliš zamilovaný na to aby to urobil a tak som mala zodpovednosť vo svojich rukách. Malo to však ešte jednu ,síce sebeckú, ale výhodu a to ,že ak by tento plán neklapol mala by som Iana ako taký záložný plán. A čím ďalej tým viac sa mi zdá ,že za chvíľu už bude Ian plán A. Patrick totiž nejaví ani najmenšie známky záujmu. Stále ma ignoruje. Ak sa naše pohľady na zlomok sekundy stretnú otočí sa a tvári ,že som neviditeľná.


Jedného dňa keď už som strácala nádej som musela v škole zostať dlhšie. Išlo o nejaké rokovacie veci ohľadom plesu ,ktorý sa mal konať za pár mesiacov. No a ja ako členka školskej rady som samozrejme musela byť prítomná. Všetci už boli síce preč ale ja som sa ponúkla ,že zostanem ešte poupratovať zasadaciu miestnosť. Nemala som nič moc iné na práci a tak mi celkom vyhovovalo ,že zabijem čas. Naklonila som sa cez stôl keď v tom zrazu ku mne niekto zozadu pristúpil a objal ma okolo pása. Strašne som sa zľakla ale keď som vykríkla muž mi priložil dlaň na ústa.
"Pššt." Zašepkal mi do ucha "Čím menej sa budeš brániť ,tým menej to bude bolieť." Povedal chlap za mnou stále veľmi potichu ale ten hlas som spoznala. Bol to telocvikár pán Arden. Veľký chlap asi tak okolo 35-ky. Celá som sa zostala triasť a srdce som mala úplne v krku. Zrak sa mi začal kvôli slzám rozostrovať. Otočil sa a silno ma pritlačil o stôl. Potom ma začal nenásytne bozkávať.
"Nie." Prosíkala som najprv potichu. Nič nepovedal len pokračoval ďalej. Pomaly mi začal vyťahovať tričko a obchytkávať ma. Stále som len ticho skuvíňala a plakala. Bozkával am na tvári na krku a teraz už aj na bruchu. Stále som sa metala a snažila som sa brániť. Ale bol príliš silný. No aj som to nevzdávala. Začal mi rozopínať moje dosť uplé rifle.

"Nie! Prestaňte! Zvrieskla som. No on sa nedal odbiť. Stále som kričala a trhala sebou. Bol veľmi násilný a ruky mi držal pri hlave tak aby som ho nemohla poškriabať. A v tom sa to stalo. Dvere do zasadačky sa rozleteli a niekto ho zo mňa strhol. Prudko som sa posadila a zbadala ,že ten niekto je Patrick. Môj Patrick. Zahnal sa prudko päsťou a zasadil učiteľovi priamu ranu do tváre. Priam som počula ako mu v nose pukla kosť. Po tvári sa mu vyvalila krv a zreval:

"Ty malý bastard!" chcel ho schmatnúť no Patrick svižne odskočil zobral ma za zápästie a rýchlo povedal:
"Bež!"
Na jeho povel som zrýchlila a valili sme sa chodbou von zo školy. Pár krát som sa obzrela či za nami Arden nebeží ale asi bol v príliš veľkej bolesti. Patrick ma posadil za seba na motorku a potom naštartoval.
"Zveziem ťa domov len mi povedz kade."
Leteli sme rýchlo akoby s vetrom o závod a za chvíľku už parkoval pred mojim domom. Zosadla som z motorky a len som na neho ticho civela. Nevedela som čo povedať. No našťastie prehovoril skôr ako by nastala tá trápna chvíľka ticha.
"Na tie zápästia si daj ľad." Povedal to s neuveriteľným pokojom a na tvári mal pokrový výraz. Nedalo sa z neho nič vyčítať. Hnevá sa? Nenávidí ma? Stále som sa bála prehovoriť. Tak som len prikývla.
"Hore to dúfam zvládneš." Povedal opäť bezvýrazne. Opäť som prikývla. Kývol mi hlavou na pozdrav a potom ma nechal stáť samú na okraji chodníka. Nechápala som tej jeho vete o ľade ale cestou hore vo výťahu mi to došlo. Zápästia som mala celé podliačené a až potom som si uvedomila ako preukrutne to bolelo. Odomkla som dvere a vošla som dnu. Kyle vystrčil usmievajúcu sa hlavu z kuchyne. Ale keď ma zbadal úsmev mu z tváre hneď zmizol.

"Preboha maličká čo sa ti stalo?" pribehol ku mne a objal ma. Jemne som zastonala a on objatie povolil.
"Arden." Povedala som polohlasom a zahryzla si do spodnej pery aby som sa znovu nerozplakala. Nepomohlo a slzy sa mi skotúľali po lícach.
" Profesor Arden? Ten telocvikár?" povedal Kyle vystrašene a viedol ma podopierajúc ku gauču aby som sa posadila.
"Čo sa stalo miláčik? Čo ti spravil? Ublížil ti nejako?" pohľad mu okamžite skĺzol na moje zápästia. Len sa bezslovne chytil za ústa v zdesení.
" Chcel, chcel ma , chcel ma znásilniť." Koktala som. Kyle na mňa len neveriacky hľadel. Pravda také veci sa nestávajú každý deň.
"A potom?" hovoril veľmi rozrušene.
" Prišiel tam Patrick a myslím ,že mu zlomil nos." Hovorila som zrazu až neprirodzene rýchlo.
"Ten Patrick?" opýtal sa Kyle. Len som prikývla. V tom som si akoby znova rozpamätala na to ako som sa ho držala na motorke. Ako medzi nami nebol takmer žiaden priestor. Ako to bolo prvý a posledný krát a pri tejto myšlienke som sa znova srdcervúco rozplakala. Položila som si hlavu Kyleovi na kolená a nechala ho aby ma hladil po vlasoch......

 

1 person judged this article.

Comments

1 mind-blowing mind-blowing | 7. july 2012 at 0:43 | React

Takže.
Milá Ivka, veľmi moc,mega,svetovo sa ti ospravedlňujem, že si odo mňa počúvala (čítala) vety typu 'zajtra si to prečítam naozaj!'. A vieš čo? 'Netrpela' si tým TY ale JA. Pretože ja som sa okrádala o takúto dokonalosť. Je to krásne, krásne píšeš, ja sa môžem schovať do toho najtmavšieho kúta z najtmavších kútov ! :) dokonalé :*

2 Hollysaurus ^^ Hollysaurus ^^ | Web | 7. july 2012 at 8:14 | React

[1]: dakujem ti milacik! :* som rada ze sa paci ^^ a naozaj si to napisala teraz krasne az mam slzu v oku

3 mind-blowing mind-blowing | Web | 7. july 2012 at 10:16 | React

[2]: Krásne to je :3 :) a nepláááč !! :)

4 Kiwi Kiwi | Web | 8. july 2012 at 10:31 | React

aww že aký hero je z Patricka teraz :D Vôbec som  to nečakala, že by sa henten o niečo pokúsil. Ja som čakala, že sa tam objaví len Patrick samotný :D Ale super časť!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement