What if...chapter 6

25. april 2012 at 19:50 | Holly 'Hollysaurus' Sykes |  Stories
Tak dnes som sa trošku rozpísala :D dúfam ,že sa vám teda dnešná kapitola bude páčiť :D Takže enjoy the reading my darlings :)

Položila som si ruky na srdce a nahlas vzdychla.
"Je to..." nevedela som nájsť správne slová aby som nevyznela nejako narcisticky. Do očí sa mi hnali slzy šťastia ale nechcela som pokaziť Kyleovu dokonalú prácu s linkou.
"Si nádherná." Povedal Kyle so svojim vďačným úsmevom na perách.
"Myslím ,že by to chcelo ešte niečo." Zamyslela som na nahlas keď som si prezerala svoj nový vzhľad v zrkadle.
"Čo presne myslíš?" pozrel sa na mňa spýtavo akoby vedel ,že nápad v mojej hlave je celkom jasný len ma treba trochu poštuchnúť aby som ho vyslovila nahlas.
"Septum." To slovo opustilo moje pery skôr ako som si to stihla uvedomiť. Zatváril sa nechápavo. Prstami som sa chytila nosnej prepážky aby som demonštrovala kde približne by sa môj nový kúsok chirurgickej ocele mohol nachádzať.
"Piercing." Povedala som trocha neprirodzeným vysokým natešeným hlasom.


"To je viac ako úžasný nápad zlato. Vidím ,že sa ti to rebelovanie začína páčiť."
Vytiahol z vrecka iPhone a začal hľadať v adresári.
"Kam voláš?" zdvihla som jedno z dokonale upravených obočí.
"Jeden môj známy robí piercingy. Keď už ťa niekto bude prepichovať chcem mať istotu ,že to bude bezpečné. A navyše vieš ako sa bojím krvi." Zatváril sa trochu znechutene pri pomyslení na lepkavú tekutinu.
"Ale pri tom ti vôbec nemusí tiecť krv." Povedala som takmer akoby som vedela všetko o tom ako sa prepichujú piercy. Len si priložil prst k perám aby mi naznačil ,že mám byť ticho. Chvíľku natešene rozprával s kamarátom na druhej strane a potom keď zložil sme mohli vyraziť. Donútil ma aby som si vlasy strčila pod čiapku pre prípad ,že by sme stretli niekoho zo školy. Celá táto vec mala byť zajtra našim veľkým prekvapením a nechceme si to predsa pokaziť.
Prišli sme do piercingového/tattoo štúdia. Čakáreň bola taká menšia miestnosť s červenými stenami plnými plagátov poprepichovaných a potetovaných ľudí, s koženým gaučom a malým konferenčným stolíkom na ktorom sa povaľovalo množstvo časopisov na inšpiráciu pre decká čo sem zavítali. Obchodík bol zašitý v jednej z malých uličiek mesta kam sa zvyčajne pri návšteve nedostanete. Áno sme síce malé mesto ale máme svoje zákutia o ktorých takmer nikto nevie. V tom vošiel do miestnosti vysoký mladík so širokými ramenami. Mal na sebe tielko ktoré odkrývalo ruky od ramien až po chrbty dlaní potetované. Z ľavého ramena sa mu tetovanie tiahlo až na krk. Bol mierne zarastený a v nose mal piercing. Jeho oči boli tmavé a hlboké, no aj napriek tomu priateľské. Uši mu zdobili tuneli.

"Tak kde máš tú krásku Kyle?" prehovoril chalan hlbokým hlasom a tľapkal Kyle priateľsky po ramene.
"Tu je." Ukázal na mňa Kyle s úsmevom. Chlapec sa usmial a potom mi podal ruku.
"Ahoj som Ian."
"Mercy." Usmiala som sa späť a potriasla mu pravicou. Ruka v ruke s Kyleom nás Ian odviedol do sterilnej miestnosti kde ma posadil na stoličku a potom vytiahol dutú dlhú ihlu. Pre prípad som zatvorila oči. Posledné čo som videla ako som ich zatvorila bol Kyleov zdesený výraz. Chudák tak veľmi sa štítil krvi. No na jeho aj moje potešenie žiadna sa nevyvalila. Pri prvom raze keď sa ihla dotkla tenkej kože v mojom nose to trochu pichlo a keď sa začala pohybovať tiež to nebolo nič príjemné ale výsledok stál rozhodne zato. Teraz síce budem musieť mať v nose trochu väčší krúžok ako normálne ale dávam tomu tak týždeň a budem si ho môcť prísť vymeniť. Zaplatili sme a rozlúčili sme sa s Ianom a potom nastal čas ísť domov. Celou cestou v Kyleovom aute som bola nepokojná. Triasla som sa a potili sa mi dlane. Ako asi zareagujú naši. Po chvíli som sa rozhodla ,že bude lepšie keď sa o piercingu nedozvedia, aspoň zatiaľ nie. Hoc to nehorázne bolelo vytočila som si podkovičku dnu tak aby ju nebolo vidieť. Keď sme sa lúčili Kyle mi zaželal veľa šťastia a na povzbudenie ma pobozkal na čelo a mohlo sa ísť na vec. Pootočila som kľúčikom v zámke, samozrejme ,že už boli doma. No tak Merc dýchaj zhlboka, ty to zvládneš. Povzbudzovala som sa pred vchodom dnu. Zatvorila som oči , napočítala do troch a potom som otvorila dvere. Prudko som otvorila oči a zbadala oboch mojich rodičov ako na mňa civeli z pohovky s doslovne otvorenými ústami. Priam som im zobrala dych.

"Ahojte!" pozdravila som sa nevinne, presne tak ako vždy keď som prišla domov, akoby sa vôbec nič nestalo. Pozrela som sa na otca. Už nemal otvorené ústa,. Jeho tvár tak ako vždy keď bol nahnevaný naberala mierne červený odtieň. Čakala som kedy vybuchne, bol ako časovaná bomba.

"Čo má toto znamenať?!" Vykríkol a vzápätí stál oproti mne.
"Toto som ja pohybujúc so svojim životom." Povedala som s ľadovým pokojom.
"Pohybujúc?! Myslíš si ,že farbiť si vlasy ako baklažán je hýbanie životom? Kam to chceš dotiahnuť? Há?" nosné dierky sa mu rozšírili a žila na spánku mu začala od zlosti pulzovať.
"To je levanduľová." Prehlásila som rozhodne, nemohla som si dovoliť ukázať akúkoľvek slabosť.
"Preboha Mercy Annelin Becketová! Si slušné dievča nie si z cirkusu!" Oh takže už sme pri časti kedy vás rodičia v zlosti volajú celým menom. No teda pekne sa nám to vyvíja.
"Ale oci ja som stále slušný človek! To ,že teraz nevyzerám ako ostatný zo mňa nerobí horšieho človeka!" uvedomila som si ,že aj do môjho hlasu sa už vkráda zlosť a začínam kričať.
"Ale takto sme ťa nevychovali! Chceli sme z teba dievča z ktorého niekto vyrastie! Nie toto! Cirkusovú atrakciu!" vysvetľoval mi akoby som bola malé nechápavé dieťa.
"Vieš čo máš pravdu! Celých 17 rokov ovládate môj život aby som ho žila tak ako chcete vy! Prvý raz som v živote urobila niečo ako som to chcela ja! Ja nie som bábka na nitôčkach ktorou môžete pohybovať! Som ľudská bytosť a vy ste mi nedali ani jednu šancu na to aby som niečo urobila po svojom! Pochopte ,že ma nemôžete kontrolovať ,že mám vlastnú myseľ a moje myšlienky sa už ďalej nezhodujú s tými vašimi. Už sa ďalej nebudem správať akoby neboli iné možnosti okrem tých vašich." Teraz som mala v očiach slzy. Nie smútku ani šťastia, zlosti a možno aj toho ako pravdivo som otcovi na oči vyhodila čo si naozaj myslím. Zaskočilo ho to. Upokojil sa a s chladným hlasom povedal:

"V poriadku rob ako chceš ale keď sa neplánuješ správať podľa pravidiel ,ktoré sme si stanovili ,keď si teda myslíš ,že si taká strašne nezávislá nepočítaj z tým ,že my budeme ochotní sa správať ako tvoji rodičia. Môžeš tu bývať ale len pod podmienkou ,že budeš tak ako my doteraz platiť časť nákladov na bývanie. Pokojne ti spíšem zmluvu ak chceš aby to bolo korektné. Buď to alebo sa môžeš vysťahovať. Uvidíme kto z koho." Založil si ruky na hruď a čakal na moju odpoveď. Možno čakal ,že sa mu poddám a urobím všetko preto aby k tomu neprišlo , no zjavne nepozná moje nové ja, nevie čoho som schopná.
"Fajn." Vyhlásila som rozhodne "Dokedy sa mám vysťahovať?" pozrela som na neho chladne. A v tom zakročila mama.
"No tak vy dvaja. Hádate sa ako malé deti. Sawyer je to predsa tvoja dcéra a navyše je to ešte dieťa nemôžeš od nej žiadať aby ti platila nie to aby sa vysťahovala." Zastala sa ma. Obe sme vedeli ,že som to prehnala ale mama bola vždy na mojej strane no pri otcovi nemala veľa šancí nejako prehovoriť. Tak ako mňa ,reguloval aj každý jej krok. To ,že som sa mu postavila aj v nej prebudilo kus rebélie.
"Ale no tak Meredith veď vidíš ,že ona nechce byť už našou dcérou. Tak prečo jej nedať možnosť." Spochybňoval mamine slová a tak ako pri mne tiež si myslel ,že ju nejako zlomí.
"Jednáte unáhlene. Jeden aj druhý. Mercy zostáva a žiadne platenie. Radšej jej na pár týždňov odstrihni vreckové." Zamračila sa mama a potom sa na zlomok sekundy pozrela súcitne aj na mňa. Dnes sme nevečerali ako rodina.
V noci keď som si ľahla spať aj keď som vedela ,že som urobila niečo čo našich a najmä teda otca rozhnevalo, vedela som ,že som urobila správnu vec a preto som zaspávala s dobrým pocitom. Zajtra ma čaká ďalší veľký deň...

 

2 people judged this article.

Comments

1 Jenn Jenn | Web | 25. april 2012 at 19:59 | React

Ahojky,strašně se omlouvám,ale hlasuj prosím tady pro One Direction! Zítra to končí a Oni musí vyhrát! Strašně prosím!! http://www.teen.com/2012/04/19/celebrities/most-popular-teen-celebrity-one-direction-justin-bieber/ Můžeš za to u mě dostat reklamu na blogu až na několik týdnů! Více info u mě na blogu (asi 3.článek) :)

2 SL. SL. | Web | 25. april 2012 at 19:59 | React

Áno, musím uznať, že v niektorých rodinách to takto funguje a je to smutné. Rodičia by nemali tako cvičiť svoje deti a nedovoliť im farbiť si vlasy a podobné. Je to ich vec. Chápem, že ak to má trinásť, tak to je niečo iné.
Je to naozaj pekne napísané aj dlhé. Fakt sa mi to páčilo. :)Asi si prečítam aj tie ostatné. :)

3 SL. SL. | Web | 25. april 2012 at 20:20 | React

Don't worry, I understand :D Je mi jasné, že toto je vymyslené, ale poznám aj prípady,ktorú sú naozaj a sú z môjho okolia. :)

4 Kiwi Kiwi | Web | 29. april 2012 at 10:35 | React

Tak toto je dosť dobré! Úplne si to zaklincovala s tým vysťahovaním :D Môj foter by najskôr zareagoval podobne :D Plánujem sa totiž prefarbiť na modro, ale ešte nemám ani farbu :D Ale teším sa na tú jeho reakciu :D

5 tea length wedding dress tea length wedding dress | Email | Web | 1. november 2012 at 18:46 | React

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement