What if... chapter 1

7. march 2012 at 20:09 | Holly 'Hollysaurus' Sykes |  Stories
Oh yeah guys!
Tak už dlhšiu dobu premýšľam o tom ,že by som začala písať konečne poriadny príbeh. Všetky som začala ale nedokončila tak a teraz si už chcem dať konečne závezok a tento nový príbeh dopísať :)
Story sa bude volať What if... a áno možno bude pripomínať nejaké story čo som začala písať ale sľubujem ,že toto už konečne dokončím :) Tak môžete sa do toho zakusnúť a čakám nejakú tú kritiku :D
Celkom úplne normalny deň, povedala som si. Veď čo by už len mohlo byť na tomto dni tak strašne neuveriteľne zaujímavé? Celý deň budem zakapávať v škole. Ach bože prečo sú moji rodičia tak strašne vysadení na to aby zo mňa bola právnička? Nie sme "solventný" a tak sa musím snažiť aby mi budúci rok dali štipko na Brown. Áno presne, moja mamka a tatko naozaj naozaj trvajú na tom ,že táto univerzita je to čo potrebujem k dobrému životu. A tak prežívam. Nie nemám zlý život len mám pocit ,že mi niečo chýba. Niečo čo by môj život naplnilo. Mám skvelých kamarátov, ani nežijem v nejakej núdzi, mám výborné výsledky v škole a som aj obľúbená. Ale je to to čo chcem? No a to práve neviem...neviem čo chcem. Neviem čo mám robiť aby bol môj život "kompletný"

"Merci? Ste tu alebo plávate v nejakej inej dimenzii?" uštipačne na mňa prehovoril učiteľ chémie. Stále sa snaží byť vtipný. Taký malý zavalitý chlapík. Chudák nemá nikoho tak sa snaží aby ho uznali aspoň decká v škole, no a my čo? Jasné ,že si z neho všetci aj tak robia srandu.
"Prepáčte." Pozrela som na neho ospravedlňujúco a radšej som si otvorila učebnicu. Tie slová sa mi všetky zlievali do jedného. Ešte nikdy som sa takto necítila. Bolo to zvláštne. Prečo sa mi zrazu nepáčilo byť mnou? V tom ma ale znova z mojich myšlienok prebralo tresnutie dverí. Zdvihla som k nim zrak. Do triedy vošiel vysoký chudý chlapec s čiernymi vlasmi dlhou ofinkou čo mu padala do očí a dvoma piercingami v spodnej pere. Mal an sebe oblečenú koženú bundu, ktorá vyzerala akože už si s ňou veľa prežil , tričko s nejakou kapelou a obtiahnuté rifle. Nahlas a rýchlo dýchal a súkal zo seba ospravedlnenie. Pán Rodin sa na neho len usmial svojím neskutočne komickým úškrnom a ponúkol mu miesto priamo predo mnou. Chlapec prikročil k lavici a posmešne zdvihol kútik svojich perforovaných pier. Toto gesto som tak celkom nepochopila, ale rozhodla som sa to neriešiť. Mám predsa teraz rozpor sama so sebou načo riešiť ešte nejaký hlúpy "úsmev"?
Konečne zazvonilo. Zdvihla som sa z lavice a rýchlo vypochodovala z triedy. Počkala som na Kylea a Kaylu moje milované dvojčatá. Kyle je môj najlepší gay kamarát a Kayla zas moja úplne najlepšia kamarátka na svete,sme si ako rodina. Všetci traja.
"Kto je ten nový chlapec?" vyzvedala Kayla na ceste ku skrinke.
"Neviem a úprimne je mi to jedno." Zavrčala som. Aj keď som si to nechcela pripustiť to jeho zagánenie ma poriadne štvalo. Prikázala som si aby ma to nehnevalo, ale asi tomu nerozkážem.
"Ale čo? Čo tak zostra?" zasmial sa na mne Kyle
"Vôbec nie. Nemôže mi to byť len proste jedno?" vyletela som aj na neho
"Veď dobre." Obránil sa rukami a potom túto debatu radšej skončil lebo videl ,že by som mu asi odkusla hlavu, keby pokračoval. Vzali sme si veci an ďalšie hodiny a čas sa vliekol neskutočne pomaly. A konečne , konečne ten vytúžený obed! Sadli sme si k nášmu obvyklému stolu a začali obedovať. Potom vošiel. Ten nový chlapec. Prečo ma hnevá? Chcela som už už nadhodiť odpornú poznámku ale radšej som si kusla do jazyka. Nebudem ich dráždiť. Zase by som ja bola tá zlá. Ale ja nechcem aby na mňa zazeral! Aj an chémii aj na literatúre! Čo proti mne má? Veď som s ním ani nehovorila.
"Idem si ešte po jogurt. Dáte si niekto niečo?"
Preboha čo sa to deje? Veď už nie som hladná. Prečo si hľadám zámienku aby som sa k nemu mohla dostať bližšie? Chcem aby sa na mňa zase mračil? Alebo len skúsiť či to bude robiť stále keď som an blízku? Nie, to nebol dôvod. Dôvod bolo vidieť či sa mračí len an mňa alebo aj na iných. Nenápadne som sa blížila k pultu a ako vždy som sa nepozerala kam kráčam. Tak veľmi som ho chcela zachytiť pohľadom. Nuž ale nie takto. Narazil do mňa a prevrhol mi celý svoj obed na novú modrú blúzku! Začal sa neskutočne smiať. Čo mu dáva to právo smiať sa? Jeho špagety na mojom bruchu? Správne na nie v mojom bruchu! Tak najprv sa mračí a potom sa mi ešte aj vysmieva? Nemal by sa radšej náhodou ospravedlniť?
"Ty!" zavrčala som potichu.
"Áno slečna slušná?" prehovoril s hranou galantnosťou. Ako sa opovažuje?
"Myslíš si ,že je to vtipné?" povedala som so slzami v očiach
"Popravde áno. Myslím ,že si celkom na smiech a nie len mne." Usmial sa znovu kútikom úst a hodil pohľad na zvyšok jedálne ktorá no upierala zrak práve na nás dvoch. Toto si odskáče. Ešte mi bude dlžný. Mňa zosmiešňovať nebude! A už vôbec sa na mne smiať nebudem. Zaťala som ruky v päsť a so slzami v očiach som sa rozbehla preč z jedálne.....

 

1 person judged this article.

Comments

2 ○ Mishelle Vengeance ○ ○ Mishelle Vengeance ○ | Web | 8. march 2012 at 7:54 | React

:D ja sa tu smejem spolu s ním :D ako je to zaujímavé :D a pripomína mi to ola :D čiže evannu :D ale tam bol na ňu milý... :D ale na toto som skutočne zvedavá! :) čiže píš ďalej :)

3 Hollysaurus ^^ Hollysaurus ^^ | Web | 8. march 2012 at 8:29 | React

[2]: no zo zaciatku sa to aj bude podobat ale pribeh je viac ako iny :DD

4 Kiwi Kiwi | Web | 8. march 2012 at 17:00 | React

Prosím ťa, čo mám na tomto kritizovať? :D Je to super a dosť zaujímavé :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement