Dnes som mala ten najúžasnejší sen an svete!

A možno sa vám bude zdať ,že už trochu blúznim alebo ,že mi už šibe ale konečne je mi aspoň trochu lepšie...

Nuž rozhodla som sa tento sen pretvoriť na menší príbeh takže enjoy! :D

Vychádzala som z domu keď v tom sa ku mne v obrovskom húfe prirútili ľudia ,ktorých tváre som dobre poznala. A preto ma bolelo ešte viac ako sa po mne vrhli. Trhali zo mňa oblečenie kopali do mňa tĺkli ma hlava nehlava. Bolo to strašné. keď som sa im konečne vytrhla utekala som preč od nich. utekala som a padala. Bola mi zima, mrzla som...bola som už viac odhalená ako zahalená. A oni všetci sa po mne hnali. Chceli am zmlátiť, chceli am zabiť...a každý si chcel kopnúť. letela som ako o život. Bežala som cez les, úplne bosá som sa hnala a nevedela som kam. Keď som konečne našla cestu vrhol sa po mne ten ktorý ma sklamal už toľko krát. Metala som sa a snažila sa mu vytrhnúť.

"Keď prestaneš robiť blbosti, bude to pre teba lepšie." kričal po mne naštvane. No ja som sa nevedela prestať biť o svoj život. A potom prišiel on - Oliver. Zamračil sa an neho a zavrčal: "Pusti ju!"

Okamžite ma pustil a Oliver m zobral okolo ramien. Zišli sme dolu k jazierku a on cezo mňa hodil svoje "sako". Sadli sme si na breh a on ma tuho objal. priam som cítila to teplo, ako sa moje celé telo triaslo od zimy.

"neboj sa pomstím ťa!" boli jeho posledné slová.